Miesta

Bojnický zámok

Nad strechami mesta Bojnice sa týčia veže, ktoré si ľahko predstavíte na ilustrácii k rozprávke, je to však skutočný Bojnický zámok. Dnes ho turisti obdivujú so strmými strechami, zdobenými fasádami a nádvoriami, na ktorých sa chce človek pred vstupom na chvíľu zdržať.

od Filip Szabó

Obsah
Bojnický zámok

Takýto rozprávkový však zámok nebol vždy. Predchádzali tomu stáročia striedania majiteľov a prestavieb podľa ich predstáv, počas ktorých sa drevená stavba zmenila na jeden z najnavštevovanejších zámkov Slovenska a strednej Európy.

Zámok sa nachádza neďaleko mesta Prievidza v Trenčianskom kraji. Je ľahko dostupný, preto sem každoročne prichádzajú státisíce turistov. S Bojnickým zámkom sa spája bohatá história a krásna architektúra. Aj preto táto pamiatka často tvorí kulisu pri nakrúcaní rozprávok a historických filmov.

História Bojnického zámku

Historická listina, druhá zoborská listina z roku 1113, spomína obyvateľov osady pod hradom, čím sa stala jeho prvou písomnou zmienkou. Tak vstupuje Bojnický zámok do histórie a stáva sa jej neoddeliteľnou súčasťou na Slovensku. Pôvodný hrad bol drevený a vyrástol na mieste staršieho opevnenia. V 13. storočí za Hont-Poznanovcov drevo postupne nahradil kameň.

Neskorší stredovek priniesol rozšírenie obranných stavieb. Ďalší majiteľ neskôr premenil gotickú pevnosť na renesančné sídlo a ešte neskôr stavba získala barokové črty. Aj pred 100 až 200 rokmi vyzeral Bojnický zámok v minulosti výrazne inak než dnes. Striedanie majiteľov vždy prinášalo prestavby a zmeny podľa dobového vkusu a osobných predstáv.

Zámok v Bojniciach: Kde sa história stretáva s kúzlom – Objav tajomstvá!

Majitelia zámku

Počas takmer tisícročnej histórie vlastnili Bojnický zámok rôzni panovníci. Patrila k nim šľachta aj členovia kráľovských rodín:

  • Poznanovci: prví známi majitelia. Postavili drevené opevnenie a prestavali ho na kamenné.
  • Matúš Čák Trenčiansky získal hrad na konci 13. storočia a vlastnil ho až do svojej smrti v roku 1321.
  • Gilethovci, Leustachovci, známi aj ako Jelšavskovci, a Noffryovci sa tu vystriedali v 14. až 15. storočí.
  • Ján Korvín dostal hrad s panstvom v roku 1489 ako nemanželský syn kráľa Mateja.
  • Po smrti kráľa získali panstvo Zápoľskovci. Hospodárili tu do roku 1526.
  • Alexej z rodu Turzovcov získal hrad od Ferdinanda I. v roku 1527. Neskôr Alexejov bratranec František sídlo rozširoval a prestavoval. Rod vymrel v roku 1636.
  • Po nich prišli na zámok Pálfiovci, ktorí ho v roku 1645 získali do dedičného vlastníctva. Ján František sem prišiel v roku 1852 a kvôli svojej milovanej začal romantickú prestavbu.
  • V roku 1939 zámok kúpili priemyselníci z rodiny Baťovcov. Ako kúpna cena sa historicky uvádza 14 miliónov korún.

Po vojne sa skončilo obdobie súkromného vlastníctva pamiatky.

Po vojne prešiel majetok firmy na štát a zámok sa postupne zmenil na múzeum. Dnes má Bojnický zámok štátneho majiteľa a samotná stavba sa stala múzejným komplexom.

Prestavba v romantickom štýle

S Bojnickým zámkom sa spája rozprávková architektúra. Komplex však takto nevyzeral vždy. Za svoju súčasnú podobu vďačí grófovi Jánovi Františkovi Pálfimu. Zamilovaný muž chcel získať srdce dcéry francúzskeho aristokrata. Projekt zveril budapeštianskej firme Hubert a Móry, v ktorej pôsobil bratislavský rodák Jozef Hubert, známy aj projektom starej železničnej stanice v Košiciach. Objednávateľ sa však na práci aktívne podieľal: kreslil skice a navrhoval riešenia.

Inšpiráciou bola Loira a francúzske zámky na jej brehoch. Doplnili ich motívy pápežského paláca v Avignone a ranej talianskej renesancie. Rozsiahla prestavba trvala od roku 1889 do roku 1910. Jeho milovaná sa medzitým vydala a samotný gróf zomrel v roku 1908, takže konečný výsledok už nevidel.

Dnes má Bojnický zámok nezameniteľný exteriér v romantickom štýle. Veže, okná a strechy navodzujú dojem dávneho šľachtického sídla, hoci mnohé známe detaily vznikli vzhľadom na históriu samotného zámku len pomerne nedávno.

Požiar a vznik múzea

Pre Bojnický zámok bol požiar ťažkou skúškou s vážnymi následkami. Dňa 9. mája 1950 oheň zničil veže centrálnej časti zámku aj ich interiéry. Úrady zámok zatvorili pre verejnosť a okamžite začali uvažovať o jeho obnove. Keď Bojnický zámok vyhorel, už existovali iniciatívy na zriadenie múzea, preto sa obnova spojila s vytvorením stálej expozície.

Štát financoval obnovovacie práce. Na jeseň nasledujúceho roka zámok opäť prijímal návštevníkov. Obnovenú budovu a prvú expozíciu otvorili 2. septembra 1951, takmer rok a pol po požiari.

Tak vzniklo dnešné múzeum, k čomu prispela aj nešťastná udalosť, kedy vyhorel Bojnický zámok. Myšlienka sprístupniť sídlo verejnosti zodpovedala Pálfiho želaniu. Gróf svoju vôľu vyjadril v závete pred smrťou, no splnila sa až 40 rokov po jeho smrti. Dnes je pamiatka súčasťou Slovenského národného múzea (SNM) a môžu ju navštíviť turisti z celého sveta.

Interiér a zbierky

Interiér a zbierky

Interiér a zbierky

beautifulslovakia.sk

V prípade Bojnického zámku dopĺňa vnútro romantický vonkajší vzhľad stavby. Mnohé sály sú zariadené charakteristickým nábytkom a majú osobitú výzdobu stien a stropov. Celý interiér dopĺňajú obrazy a ďalšie diela umenia. Dnes múzeum uchováva približne 6 000 predmetov. Jeho zbierky zahŕňajú:

  • maľby;
  • sochy;
  • hodiny;
  • zbrane;
  • textílie;
  • umelecké remeslo.

Návštevníci Bojnického zámku obdivujú interiér, ktorý zodpovedá duchu prelomu 19. a 20. storočia. Je to stále Pálfiho dedičstvo, hoci jeho dedičia časť zbierky bývalého majiteľa predali. Hlavná expozícia múzea predstavuje reprezentačné sály, kaplnku a hrobku, pričom trasa s jaskyňou pokračuje pod zemou.

Zlatá sála

Zlatá sála v Bojnickom zámku

Zlatá sála v Bojnickom zámku

filmcommission.sk

Mimoriadne slávnostne pôsobí zlatá sála v Bojnickom zámku. Jej vyrezávaný borovicový strop je pokrytý plátkovým zlatom, podľa ktorého dostala svoje meno. Medzi ornamentmi vidno 183 anjelských tvárí a v centrálnom medailóne drží anjel erb Pálfiovcov. Gróf chcel, aby táto sála slúžila na reprezentáciu, preto sa sem zlatý lesk dokonale hodil.

Dnes miestnosť slúži ako obradná sieň, v ktorej sa pravidelne konajú civilné svadby. Počas obradov ju dočasne vynechávajú z prehliadkovej trasy.

V Bojnickom zámku je aj Hunyadyho sála. Aj toto miesto je nezvyčajné a jeho ústredným prvkom zostáva veľkolepý barokový luster. Turisti si tieto sály niekedy mýlia, hoci ide o dve odlišné miestnosti prístupné v rámci hlavnej prehliadkovej trasy.

Bojnický oltár

Bojnický oltár

Bojnický oltár

cas.sk

Hlavný umelecký poklad zámku, Bojnický oltár, tvorí desať maľovaných drevených tabúľ z polovice 14. storočia. Za ich autora sa považuje Florenťan Nardo di Cione. Umelec je predstaviteľom tradície, v ktorej sa talianska gotika spája s novými spôsobmi zobrazovania ľudských postáv. Zaujímavé je, že diela pôvodne pripisovali jeho bratovi Andreovi di Cione. Ústredná tabuľa zobrazuje Madonu s dieťaťom a okolo nej sú svätci.

Pálfi bol známym zberateľom. Tieto obrazy kúpil v roku 1859 prostredníctvom viedenskej firmy Artaria & Co. Predchádzajúcim majiteľom zbierky bol Samuel von Festetics.

Dnes je v Bojnickom zámku kaplnka vyzdobená týmto majstrovským dielom, hoci obrazy boli dlho v Prahe a na svoje historické miesto sa vrátili až v roku 1995, po rozpade Československa. Obrazy rámuje vyrezávané pozlátené retabulum, ktorého návrh vytvoril osobne Pálfi. Celá kompozícia je umiestnená v špeciálnej vitríne s osobitnou mikroklímou.

Tu v Bojnickom zámku sa nachádza aj hrobka, rodinné pohrebisko Pálfiovcov. Je v nej uložený grófov sarkofág. Jedným z Pálfiho posledných želaní bolo byť pochovaný v kaplnke vyzdobenej takýmto veľkolepým umeleckým dielom.

Hradná jaskyňa a studňa

Hradná jaskyňa v Bojnickom zámku

Hradná jaskyňa v Bojnickom zámku

V Bojnickom zámku sa nachádza jaskyňa, ktorá otvára úplne iný svet. Ide o prírodný útvar. Voda postupne rozpúšťala horninu travertín a vytvorila zaoblenú dutinu so sintrovými útvarmi na stenách. Priemer jaskyne je približne 22 metrov a jej výška dosahuje šesť metrov. Príroda vytvorila túto dutinu v hĺbke 26 metrov pod štvrtým nádvorím.

Jaskyňu znovu objavili v roku 1888, keď sa v Bojnickom zámku čistila a opravovala studňa. Pre verejnosť je jaskyňa otvorená od roku 1967.

Dnes je to tajomné podzemie, no v minulosti bola jaskyňa pravdepodobne súčasťou studne alebo jednoducho zdrojom vody. Nachádzajú sa v nej dve malé jazierka, zrejme prepojené s ďalšími podzemnými dutinami. Voda v nich je čistá a studená. Aj samotná jaskyňa svojím chladom a tajomnou atmosférou príjemne uzatvára hlavnú turistickú prehliadku zámku.

Park a okolie zámku

Okolo Bojnického zámku sa rozprestiera veľký park. Architektúra tu postupne ustupuje zeleni. Samotný park je premyslený do najmenších detailov, preto očarí krásnymi scenériami a plynulo prechádza do okolia s jeho prirodzenou prírodou. V záhrade rastie množstvo zaujímavých stromov, ktoré sú na Slovensku nezvyčajné, vrátane vzácnych gínk. Pri prechádzke lesoparkom sa zámok ukazuje z rôznych strán a jeho silueta sa raz vynára medzi konármi, inokedy ju vidno celú. Označenie francúzsky park pri Bojnickom zámku sa začalo používať po poslednej rozsiahlej rekonštrukcii, keď celý komplex prestavali vo francúzskom štýle.

Lipa kráľa Mateja

Pred vstupom do Bojnického zámku púta pozornosť strom. Je to slávna lipa (Tilia platyphyllos) kráľa Mateja. Považuje sa za najznámejší starý strom na Slovensku. S touto lipou sa spája dávna povesť. Hovorí sa, že Matúš Čák ju zasadil v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z dynastie Arpádovcov.

Existuje aj ďalšia legenda, ktorá vysvetľuje jej názov. Podľa nej kráľ Matej rád pod korunou tohto stromu usporadúval hostiny a zhromaždenia. Tak sa pri Bojnickom zámku objavila lipa kráľa Mateja, ktorú chránia dodnes. Pod stromom si ľudia zvyknú priať splnenie želaní, najmä v súvislosti so spormi a zložitými súdnymi konaniami.

V čase svojho najväčšieho rozmachu mala pri Bojnickom zámku lipa obvod kmeňa približne 12 metrov a korunu s priemerom asi 36 metrov. Čas, vietor a búrky strom zmenili, no roky nedokázali zotrieť význam tohto historického objektu. Lipu chránia ako samostatnú prírodnú pamiatku aj ako neoddeliteľnú súčasť samotného zámku.

ZOO a historický šerm

ZOO v Bojnickom zámku

ZOO v Bojnickom zámku

pravda.sk

V roku 1955 otvorili pri Bojnickom zámku zoo. Je to najstaršie zariadenie svojho druhu na Slovensku. Vstup do jeho areálu je spoplatnený a lístok si treba kúpiť osobitne od vstupenky na zámockú expozíciu. V súčasnosti je cena vstupenky do zoologickej záhrady 12 eur pre dospelých a 7 eur pre deti vo veku od 4 do 15 rokov. Deti mladšie ako štyri roky majú vstup zdarma. Počas jedného výletu tak môžete pohodlne navštíviť Bojnický zámok a zoo.

Toto miesto je ideálne na predstavenia historického šermu. Predvádza ich skupina Bojník, ktorá sa zúčastňuje na mestských podujatiach. Na vlastnej scéne neďaleko vystupujú sokoliari Aquila. Sezóna podujatí trvá od apríla do začiatku septembra. Za dobrého počasia môžete každý deň okrem pondelka navštíviť jedno z hlavných denných predstavení o 12:00, 13:30 a 15:00.

Turisti si niekedy myslia, že súčasťou zámku je aj rozprávkový areál Habakuky. V skutočnosti sa nachádza na Donovaloch, viac než 80 km od Bojníc.

Podujatia a program

Okrem bežných prehliadok ponúka Bojnický zámok aj program kultúrnych podujatí. Rodinné akcie približujú deťom históriu prostredníctvom hry a večerné podujatia menia zaužívaný pohľad na sály a nádvoria.

Celkový program je určený rôznym vekovým skupinám, každé podujatie však má vlastné podmienky. Oficiálny kalendár nájdete na stránke múzea a o najbližších podujatiach sa dozviete aj z plagátov pri vstupe. Treba rátať s tým, že tematické predstavenie nemusí zahŕňať všetky miestnosti bežnej prehliadky. Správa Bojnického zámku organizuje podujatia, aby ho ľudia prestali vnímať ako niečo nudné a začali sa na pamiatku pozerať ako na miesto, kde môžu tráviť voľný čas aj dnes.

Medzinárodný festival duchov a strašidiel

Medzinárodný festival duchov v Bojnickom zámku

Medzinárodný festival duchov v Bojnickom zámku

dromedar.zoznam.sk

Turisti si v Bojnickom zámku strašidlá dokážu ľahko predstaviť. Toto trochu mystické miesto ukrýva množstvo legiend a tajomstiev. Aj preto sa tu dlhé roky každoročne konal Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Počas 25 rokov sa konal vždy na konci apríla.

Pred začiatkom turistickej sezóny sa v sálach a chodbách objavovali duchovia, upíri a bosorky. Na pozadí historickej architektúry sa odohrávali mystické divadelné výstupy, ktoré akoby prebúdzali strašidlá v Bojnickom zámku. Návštevníci prechádzali zámkom a stretávali postavy z aktuálneho príbehu namiesto toho, aby predstavenie sledovali z jedného miesta. Takéto zážitky zostali v pamäti viacerých generácií návštevníkov.

Žiaľ, tento festival sa naposledy konal v roku 2018. Už v roku 2019 sa v Bojnickom zámku noc strašidiel nekonala. Odvtedy správa túto tradíciu neobnovila, hoci festival svojím rozsahom a neopakovateľnou atmosférou lákal Slovákov aj zahraničných návštevníkov.

Rozprávkové prehliadky a ďalšie akcie

Pre rodiny je bojnický zámok ako vystrihnutý z rozprávky. Preto sa tu konajú rôzne tematické predstavenia pre deti. Tie dianie nielen sledujú, ale stávajú sa priamymi účastníkmi rozprávky. Turisti môžu navštíviť tieto podujatia:

  • Rozprávkový zámok. Ide o interaktívne prehliadky pre rodiny. Príbehy sa každý rok menia, preto sa sem oplatí vracať pravidelne.
  • O Čarostudni. Táto špeciálna detská prehliadka sa vyznačuje osobitými scénkami a postavami počas prehliadky. Deti musia pomocou čarovnej studne zbaviť princa kliatby.
  • Svetlonos. Jesenná večerná akcia venovaná pamiatke zosnulých. Predstavenie úzko súvisí s jesennými tradíciami a miestnymi príbehmi.
  • Valentínske a veľkonočné prehliadky sprevádza sviatočná výzdoba a dopĺňajú ich tradície. V Bojnickom zámku pôsobí Veľká noc ešte veľkolepejšie a tajomnejšie.
  • Mikuláš a Vianoce pozývajú deti na zimné sviatky. Podujatia v Bojnickom zámku sprevádza Mikuláš, ktorý rozdáva darčeky. Na Vianoce deti pokračujú v sérii zimných rozprávkových osláv.
  • Noc múzeí je celosvetovou tradíciou osobitého otvorenia sezóny. Neskoro večer je tu vstup zdarma a sprievodcami sú historické postavy, ktoré návštevníkov vtiahnu do zvláštnej mystickej a historickej atmosféry.

Deti si užijú v Bojnickom zámku Vianoce aj prechádzku jeho chodbami a sálami s rozprávkovými postavami. Počas takýchto podujatí sa o stredovekej histórii dozvedia viac než z učebníc.

Svadba na Bojnickom zámku

V Bojnickom zámku sa často koná svadba. Na takéto podujatia je vyhradená slávnostná Zlatá sála. Zvyčajne sa tu uzatvára civilný sobáš. Slávnostná atmosféra sály si sama osebe nevyžaduje ďalšie dekorácie. Zámocké veže a zeleň parku sú vhodným pozadím na fotografie a romantiku tohto miesta cítiť všade.

V súčasnosti je v Bojnickom zámku za svadbu základná cena 420 €, ktorá zahŕňa uskutočnenie obradu. Ak je jeden z budúcich manželov obyvateľom Bojníc, poplatok je 252 €, ak obaja, 168 €.

Najprv si snúbenci musia na mestskej matrike dohodnúť termín a formality sobáša. Až potom si môžu prostredníctvom múzea zabezpečiť prenájom sály. Počas obradu sa obradná sieň dočasne vynecháva z prehliadkovej trasy.

Prehliadka zámku — praktické informácie

Prehliadka zámku - Hunyadyho sálu

Prehliadka zámku - Hunyadyho sálu

V Bojnickom zámku vedie štandardná prehliadka po trase “Zámok a jaskyňa”. Turistov počas nej sprevádza sprievodca, ktorý rozpráva o najdôležitejších udalostiach z histórie tohto miesta. Táto trasa spája hlavné zastávky:

  • grófske apartmány;
  • Zlatú sálu;
  • Hunyadyho sálu;
  • centrálnu časť zámku;
  • kaplnku;
  • rodinnú hrobku;
  • jaskyňu.

V Bojnickom zámku prehliadky zvyčajne trvajú 75 až 90 minút. Za tento čas turisti prejdú všetky hlavné zastávky. Treba rátať s tým, že na trase je veľa schodov, čo môže byť pre niektorých ľudí únavné.

Samostatná večerná prehliadka v Bojnickom zámku môže kvôli bezpečnosti turistov zahŕňať iba časť miest s ohľadom na ich osobitosti. Hoci večerná prehliadka neukáže všetky zaujímavosti, ponúkne výnimočné zážitky, ktoré za denného svetla nezažijete.

Otváracie hodiny a vstupné

V Bojnickom zámku závisí otváracia doba od sezóny. Aktuálne otváracie hodiny uvádzame nižšie:

🗓️ Obdobie

⏳ Dni a časy návštevy

November — marec

Streda — nedeľa, 10:00 — 15:00

Apríl

Okrem pondelka, 10:00 — 16:00

Máj a september

Okrem pondelka, 09:00 — 17:00

Jún — august

Denne, 09:00 — 17:00

Október

Okrem pondelka, 10:00 — 15:00

Na stránke Bojnického zámku je online zverejnený cenník, ktorý rozlišuje jednotlivé trasy. Napríklad cena vstupenky pre dospelého je 16 € za zámok s jaskyňou a 14 € za zámocké miestnosti. Deti do troch rokov majú vstup zdarma. Ďalej sa ceny líšia podľa veku. V Bojnickom zámku je detské vstupné na trasu s jaskyňou 8 € vo veku 6 až 15 rokov a 4 € vo veku 3 až 6 rokov.

Upozorňujeme, že pokladnica má prestávku od 12:00 do 12:30. Vopred alebo počas prestávky si môžete kúpiť na Bojnický zámok vstupenky online prostredníctvom oficiálneho predpredajného systému.

Ako sa dostať a parkovanie

Pri ceste k Bojnickému zámku vlastnou dopravou je vhodné smerovať do Bojníc. Mesto leží neďaleko Prievidze v Trenčianskom kraji. Oficiálna adresa múzea je Zámok a okolie 1, 972 01 Bojnice. Na jednoduchšiu navigáciu môžete do GPS zadať súradnice 48.779774, 18.577694.

Pri Bojnickom zámku nájdete parkovanie v bezprostrednom okolí. Jednotlivé parkovisko má vlastný cenník a parkovné nie je zahrnuté v múzejnej vstupenke.

Pre tých, ktorí potrebujú vedieť, ako sa dostať na Bojnický zámok verejnou dopravou, je prvým krokom cesta do Prievidze. Odtiaľ funguje medzi mestami miestna železničná a autobusová doprava. Z centra Bojníc sa k zámku ľahko dostanete pešo, cesta však mierne stúpa.

Zaujímavosti o Bojnickom zámku

Zaujímavosti o Bojnickom zámku - tapiséria “Jozef a jeho bratia”

Zaujímavosti o Bojnickom zámku - tapiséria “Jozef a jeho bratia”

Nie je prekvapením, že so stavbou s takmer tisícročnou históriou, akou je Bojnický zámok, sa spájajú zaujímavosti zahalené rúškom tajomstva, pričom niektoré sa zmenili na legendy. O tejto pamiatke sa oplatí vedieť:

  • National Geographic zaradil komplex do výberu desiatich európskych zámkov uverejneného v roku 2017.
  • V roku 1933 došlo k najväčšej krádeži: zlodeji ukradli päť najväčších tabúľ oltára. O rok ich našli v okolí Zlína a následne ich poslali na reštaurovanie do Prahy. Začala sa však vojna, pre ktorú sa obrazy dlhé roky nemohli vrátiť.
  • Oltár priviezli na zámok 15. decembra 1995 a o tri dni ho slávnostne predstavili verejnosti.
  • V 50. rokoch 20. storočia sa na grófovom sarkofágu objavili záhadné stekajúce stopy. Vyvolali v Bojnickom zámku dohady a záhady spojené s “grófovými slzami”, pretože ho údajne zarmútilo, že časť jeho zbierky rozpredali a obrazy z oltára zostali v Prahe. “Slzy” vyschli na jar 1995 a už v decembri sa oltár vrátil na zámok.
  • Travertínové podložie a jaskyňa robia z komplexu architektonický a prírodný unikát.
  • Medzi takmer 6 000 múzejnými dielami je aj bruselská tapiséria “Jozef a jeho bratia” zo začiatku 17. storočia.

To zďaleka nie sú všetky zaujímavosti Bojnického zámku. Stavba a jej okolie ukrývajú nejedno tajomstvo. Ani sprievodcovia nepoznajú vždy všetky zaujímavosti, pretože historici a vedci o zámku neustále objavujú niečo nové a nezvyčajné.

FAQ

Čo je Bojnický zámok a kde sa nachádza?

Je to historický zámok z 12. storočia, ktorý sa nachádza v Bojniciach.

Kedy bol Bojnický zámok postavený a kto ho vlastnil?

Presný dátum výstavby nie je známy. Drevené opevnenie sa prvýkrát spomína v roku 1113 v druhej zoborskej listine. Za ten čas zámok vlastnili králi, šľachta aj priemyselníci.

Koľko miestností má Bojnický zámok?

Po poslednej rekonštrukcii má 182 miestností, z ktorých približne 50 slúži ako obytné alebo reprezentačné priestory.

Aké sú otváracie hodiny Bojnického zámku?

Otváracie hodiny závisia od sezóny. Zámok sa zvyčajne otvára o 9:00 až 10:00 a zatvára o 15:00 až 17:00.

Koľko stojí vstupné na Bojnický zámok?

Vstupenka pre dospelého stojí 14 až 16 € a detská 4 až 8 €. Deti do troch rokov majú vstup zdarma.

Čo je súčasťou prehliadky Bojnického zámku?

Hlavná trasa zahŕňa obytné miestnosti a niektoré slávnostné sály, kaplnku, grófovu hrobku a jaskyňu pod zámkom.

Kedy sa koná festival strašidiel na Bojnickom zámku?

Festival sa tradične konal na konci apríla. Od roku 2018 sa však v pôvodnej podobe nekoná a v novej podobe ho správa zatiaľ neobnovila.